6 tipov ako sa učiť rýchlejšie a efektívnejšie

Nemáme pre teba žiadnu skratku. Učenie je náročné. To sa sa zhodneme asi všetci. Ešte pred tým, ako sa však do učenia pustíš, by si sa mal/a povenovať jeho plánovaniu.

Áno, aj pre učenie je potrebný plán. Za všetkými technikami, ako sa učiť lepšie a rýchlejšie, je čas. Potrebuješ myslieť na prestávky, nesmieš zanedbať spánok, musíš byť stále plne sústredený/á a učivo si priebežne opakovať.

Ak sa teda rozhoduješ, ako začať s učením sa na skúšku, vezmi pero a papier (alebo Žurnál) a zaznač si:

• termín skúšky, počet tém ktoré sa musíš naučiť, rozlož si témy na menšie kúsky, zaznač si dni na opakovanie jednotlivých tém a s hlbokým nádychom vezmi skriptá a začni prvom stranou.

Ako je možné, že sa dokážeme učiť?

Učiť sa dokážeme vďaka neuroplasticite, čo je vedecký výraz pre funkciu mozgu fyzicky sa meniť a adaptovať. Čiže keď sa učíme, či už je to nová informácia alebo zručnosť, neuróny v mozgu vytvárajú nové spojenia, nazývané synapsy. Čím častejšie informáciu/činnosť opakujeme, tým silnejšie spojenie v mozgu to vytvorí.

Čo majú top “talentovaní” ľudia spoločné? s tréningom začali už pred tým, ako mali 5 rokov. Naša schopnosť učiť sa nové veci začína postupne klesať už od 5 roku života. Okolo 20teho roku života je to exponencionálne ťažšie učiť sa. Čo s tým teda robiť?

Zdroj: (https://www.khanacademy.org/science/biology/human-biology/neuron-nervous-system/a/the-synapse)

Ak sa chceš učiť rýchlejšie musíš myslieť na:

Pozornosť

Príklad: Ak si zatvoríš oči a začneš sa sústrediť na kontakt tvojich nôh s podlahou, zrazu si uvedomíš koľko priestoru máš v topánkach, tvrdosť podlahy, teplotu, materiál ponožiek…pritom pred sekundou si si to neuvedomoval/a.

To znamená, že máme možnosť vybrať si, čomu venujeme pozornosť. Sústredenosť zvyšuje zapamätatelnosť. V súčasnosti je naša pozornosť najzraniteľnejšia počas celej histórii ľudstva. Sme totiž dizajnovaní na jednu úlohu, nie multitasking. Štúdie preukázali, že používanie telefónu na scrollovanie u tínedžerov je zodpovedné za značný deficit ich pozornosti.

ČO MÔŽE TVOJU POZORNOSŤ ZA KRÁTKY ČAS VYLEPŠIŤ? - cvičenie.

Fyzická aktivita zväčšuje tú časť mozgu, ktorá je zodpovedná za učenie, vytvára nové mozgové bunky, a už 20 minút stredného cvičenia zlepší tvoju pozornosť na nasledujúce 2 hodiny.

Pohotovostný režim

Aby si sa mohol/mohla učiť, musíš byť nabudený/á. Pri učení nemôžeš mať príliš veľké pohodlie. S nabudenosťou napríklad pomôže ľadová sprcha alebo stres. Veľa stresu značne škodí, ak si mal/a dlhšie stresové obdobie oslabuje to tvoju pamäť. Trošku stresu má však naopak priaznivé účinky. Pomáha s dosiahnutím vrcholových výkonov.

V pohotovosti nás dokážu udržať aj rôzne látky, napríklad kofeín. Ten má na učenie priaznivý vplyv, pomáha so zapamätávaním. Učiť sa s plným žalúdkom sústredenosť naopak znižuje. Vypína to režim nabudenia.

Ďalšou dôležitou vecou pre nabudenosť sú prestávky. Nedokážeme sa sústrediť 100% celý deň, vo všeobecnosti by sme si mali dať v priemere pauzu každých 90 minút, a to aspoň na 20 minút pre “dobitie bateriek”.

Spánok

Plní niekoľko dôležitých funkcií: resetuje náš imunitný systém, metabolizmus, emocionálnu kontrolu a dokonca sa aj zbavuje nepotrebných informácií ktoré sme počas dňa museli nejakým spôsobom spracovať. Spánok je rozhodujúci pre fixáciu zapamätaného v pamäti.

Všetko čo sa počas dňa naučíme je pred spánkom uložené v krátkodobej pamäti. Až proces spánku pri triedení tých potrebných vs. nepotrebných informácií uloží tie potrebné do dlhodobej pamäte.

Repetícia

Nestačí niečo vidieť alebo počuť raz a očakávať, že si to zapamätáme navždy. Rovnako ako posilňovanie zväčšuje svaly, opakovanie posilňuje cestičky v mozgu vytvorené neurónmi. Ideálne je ak si opakovanie rozložíme na niekoľko dní a tak si vytvorenú “cestičku” každý deň “vyšliapeme” aby sme nezabudli, že tam je.

Dve relácie učenia rozložené do dvoch dní sú preukázateľne efektívnejšie pre zapamätávanie ako využitie toho istého času v jeden deň.

Prestávky

Tie nám dávajú priestor na to, aby sme si získané informácie v mozgu podvedome zopakovali. Spustí sa “mozgové nahrávanie”. Mozgovo nahrávať však vieme len jednu informáciu na jednu kazetu.

Ak kazetu nestihneme vymeniť alebo si nedáme prestávku, ďalšími novými informáciami kazetu pomaly prepisuje a ťažšie si pamätáme to, čo sme sa naučili. Po učení sa jednej témy si preto dajte aspoň 20 min. prestávku, aby sa novozískané informácie stihli uložiť.

Chyby

Pri chybovosti náš mozog vylučuje neuromodulátory, ktoré podporujú našu pozornosť. Ak si teda učenie o čosi skomplikujeme, alebo si dáme rýchly kvíz a spravíme chybu, náš mozog si jednoduchšie zapamätá správnu informáciu, je tak viac pripravený ju prijať. Kvízy alebo súťaženie počas učenia, kde môžeme spraviť chyby, nám zároveň pri správnej odpovedi vylučujú dopamín vďaka čomu sme viac motivovaný.

Nezabudni si teda pri učení dať prestávky(alebo aj šlofíka), studenú sprchu a predtým než začneš si všetko rozplánuj napr. do Žurnálu.