Ako vzniká Žurnál: Príbeh od podania rúk až po balenie

Na mieste, kde by to nikto nečakal, priamo v srdci brnenského brownfieldu, v areáli bývalej Moravskej Typografie, otvárame masívne plechové dvere. 

Za nami nechávame ruch veľkomesta a vstupujeme do úplne iného sveta. Sveta, v ktorom všade kde pozrieš, uvidíš naukladané štósy papiera. Počuješ len odfukovanie tlačiarenských strojov. A cítiš čerstvý papier. 

Sme v QuatroPrinte. Mieste, kde vznikajú nové Žurnály. 

... 

S Ondrejom sme sa skontaktovali pred pár mesiacmi. Nezvyčajné bolo, že to zo začiatku nebolo samé "Nevymýšľajte. Nešlo by to zjednodušiť? Nevieme" ako je zvykom pri väčšine tlačiarov. Ale konštruktívny rozhovor dvoch ľudí, ktorým ide o to isté — spraviť čo najlepší produkt. 

Podali sme si ruky a začali sme s prípravou podkladov. Bol marec, viac ako štyri mesiace pred tým, ako začne platiť nový Polročník. 

Ako vyzerá príprava podkladov? 

Najprv si sadne Ivan s Davidom a prejdú si všetky zákaznícke návrhy a pripomienku ku starej verzii. Spoločne pripravia dotazník s hypotézami na overenie a Zambo ho rozpošle na všetkých zákazníkov. Zhruba tretina z nich ho vyplní. Nasleduje deň vyhodnocovania štatistík a analýzy kvalitatívnych odpovedí. 

Následná diskusia v tíme o tom, či dať do denného prehľadu meniny alebo nie, vie byť celkom vášnivá. Ale nakoniec je z toho vždy kompromisný návrh, ktorý Maťo zhruba za týždeň spracuje do digitálnej formy. Nasleduje kontrola. Kontrola kontroly. A kontrola kontroly kontroly. 

Pripravia sa digitálne dáta pre blok. Rieši sa rukávik, čo je na osobitné emailové vlákno s viac ako 50 odpoveďami. Dorieši sa vkladačka. 

A ide sa vyrábať. Alebo nie? 

Ako vyzerá proces ladenia výrobných požiadaviek? 

Výrobca od nás dostane tzv. BoM, alebo Bills of material. Jedná sa o zoznam všetkých materiálov, ktoré budú do Žurnálu vstupovať spolu s ich dodávateľmi.  Tiež dostane Výrobnú sprievodku, teda súhrn všetkých výrobných postupov pri Žurnáli. 

A nasleduje nekonečná diskusia. Najprv v tíme. A potom medzi Ivanom a Ondrejom. O tom, či je lepšia šitá väzba vo formáte V16 alebo V32. Či je lepšie použiť disperzné lepidlo, hot melt alebo PVA. Či budeme dávať záložku do chrba alebo na zadnú stranu. Alebo ako pripraviť formu na kapsičku tak, aby čo najviac vydržala. 

Niekedy sa veci menia tak rýchlo, že denný update nestačí a voláme si viac krát za deň. 

V jednej veci máme jasno. Na materiáli sa nešetrí.

Práve preto sme začali pri Poustroch spolupracovať s talianskou rodinnou papierňou Fedrigoni. A práve preto sme vymenili pôvodný žurnálovský 90g papier za ich Arenu 120g. Vedeli sme, že bude kvôli tomu Žurnál o trochu hrubší. 

Ale podcenili sme faktor volumen, resp. nadýchanosť papiera. Laicky je to veličina, ktorá je skoro (ale nie úplne) zameniteľná s objemom papiera. Ten je pri novom papieri zhruba 1,15 g/m3, zatiaľ čo pri starom to bolo 1.08 g/m3. 

To znamená, že Žurnál je hrubší nie len kvôli vyššej gramáži, ale aj kvôli vyššej opacite.

A keďže sme kvôli korone nemohli byť vo výrobe prítomní osobne, Žurnály sme uvideli až hotové. Výsledok je vo veľa veciach lepší ako sme čakali. 

✅ Nový Žurnál sa nezatvára (Konečne sa nám to podarilo zdokonaliť!)  

✅ Tlač je ostrejšia a kvalitnejšia 

✅ Zadná kapsa je hrubšia, lepšie zahnutá a pojme toho viac 

 Ale na hrúbku chrbta má o 5 mm viac. V praxi to je rovnaký pocit, ako keby sme pridali k starej verzii 50 nových strán. A to sme len zvýšili komfort písania. 

Čo si o tom myslíš? Máme zostať pri staršom (ale menej kvalitnom) papieri? Alebo máme preferovať tenkosť na úkor kvality? Daj nám vedieť v komentároch alebo na ahoj@theprojekt.sk.