Otvorený list študentom o tom, aké je nebezpečné vidieť školu ako skúšku prežitia

Vážení študenti, 

Tri bloky južne od Northwestern University a len pár krokov od jazera Michigan môžete v neškodnom  kancelárskom komplexe nájsť Yellowbrickú psychiatrickú liečebňu. Hoci Yellowbrick lieči očakávané spektrum duševných porúch, od úzkosti po schizofréniu, jeho poslanie je jedinečné: jedná sa o jedinú psychiatrickú liečebňu v krajine, ktorá je zameraná výhradne na rozvíjajúcich sa dospelých - na mladých ľudí nachádzajúcich sa v stále sa rozširujúcej medzere medzi dospelosťou a stabilitou rodiny, hypotéky a usadenej kariéry. 

 

Bohužiaľ pre teba, môj milý čitateľ - študent, činnosť Yellowbricku je na vzostupe. 

 

Novinár Robin Marantz Henig nedávno v jednom článku časopisu New York Times Magazine poskytol znepokojujúci portrét typického Yellowbrického pacienta: “Je to mladý muž, ktorý veľmi dobre prospieval na jednej z predných škôl Ivy League, než prišiel do posledného kurzu posledného semestra jeho posledného roku na škole, kde dokončil svoju záverečnú prácu a nedokázal ju odovzdať.” Tento krátky okamih existenciálneho zúfalstva sa vymkol kontrole. 

“Požiadavky na blížiacu sa nezávislosť môžu zhoršiť problémy s mentálnym zdravím alebo vytvoriť nové problémy u ľudí, ktorým sa do tej doby darilo plniť všetky očakávané role,” vysvetľuje Henig. “Keď príde koniec školy a očakávaná rola zmizne, títo ľudia sa strácajú.” 

Inými slovami, keď budete celý život predchádzať s myšlienkou: “Ak toto zvládnem, veci sa neskôr zlepšia,” nakoniec zabudnete, čo to “lepšie” vlastne znamená. 

To neznamená, že každý študent, ktorý sa na školu pozerá ako na skúšku prežitia, skončí na Yellowbricku, ale zúfalstvo doprevádzané trvalým odkladaním príjemného života dokáže dať svoju prítomnosť napriek tomu najavo. Možno to napríklad badať v pravidelných emailoch, ktoré dostávam od vysokoškolákov, ktorí trpia hlbokou prokrastináciou - čo je pokročilá fáza vyhorenia, keď, ako to bolo u vyššie uvedeného Yellowbrického pacienta, sa stane nemožné finalizovať prácu - alebo v tichom zúfalstve prepracovaného právnika, ktorý si už nemôže spomenúť, prečo presne sa štúdium práv kedysi zdalo tak jasnou voľbou. 

Nechcel som tento list písať, aby som karhal. V skutočnosti som len vydesený rastúcim počtom (často ľudí vzdelaných v Ivy League) hlasov diskutujúcich o strese študentov, ktorí volajú: “Život je viac než Harvard!”, ale poskytujú len ničobné vodítko k tomu, čo by to “viac” malo znamenať. 

Píšem preto, aby som navrhol alternatívu. 

Posledných desať rokov som strávil výskumom a písaním kníh o študentoch, ktorí sa vzopreli nastaveniu myslenia na prežívanie. Sú to študenti, ktorí uspeli veľmi dobre akademicky - dostali sa na dobré školy, získali zaujímavé pracovné pozície - ale zvládli to zároveň s tým, že sa zo svojich životov tešili. 

Jadrom ich stratégie boli tri jednoduché pravidlá, o ktoré sa s vami s dovolením chcem podeliť: 

Robte menej. 

Títo študenti si pochvaľujú otvorený rozvrh a schopnosť venovať viac než dosť času na primeranú záťaž kurzov a malý počet aktivít. Nachádzajú hlboké uspokojenie v popoludní strávenom bez náhlenia s úlohou do kurzu literatúry pod stromom. 

Robte lepšie. 

Čím viac časového blahobytu sa vám vďaka “robenia menej” poskytne, tým viac rastie vaša povinnosť vykonávať ten malý počet vecí omnoho lepšie. Títo študenti si uvedomujú, že nakoniec budú súdení nie súčtom svojich príspevkov do všetkých rôznych aktivít, ale podľa rozsahu schopností v tej jednej veci, ktorú ovládajú najlepšie. Ide im, samozrejme, o viac než len auru hviezdy, ktorá žiari z každého človeka so skutočnou schopnosťou. Ďalšie hĺbkové uspokojenie totiž nachádzajú v pomalom budovaní jednej tenkej vrstvy zručnosti za druhou. 

Poznajte svoje “prečo” 

Títo študenti neuvádzajú vyššie uvedené pravidlá do života ako prostredník, ale ako cieľ: život s oboma - ako so slobodu, tak so sústredeným zameraním - je život dobre prežitý. V krátkodobom horizonte vám tento prístup pomôže sa dostať na dobrú vysokú školu a potom tam aj vyniknúť. Avšak jeho účinnosť zasahuje aj omnoho ďalej. Vezmime si na chvíľu niekoho, koho život považujete za Dobrý s veľkým D. Bude to možno napríklad uznávaný spisovateľ alebo hlboký mysliteľ. Pravdepodobne si všimnete, že rovnako ako spomínaní študenti venujú títo ľudia svoj časť nízkemu počtu záujmov (snáď len jednému), avšak toto malé množstvo vecí plnia výnimočne dobre. 

Tri jednoduché pravidlá, sedem krátkych slov. Je to však ucelená filozofia, ktorej dopad je ohromujúci. 

Vysvetľuje, ako sa Michael dostal na Stanford s rutinným pracovným dňom, ktorý zahŕňal vždy dvojhodinový hlavu prečisťujúci výlet a ako sa Sarah dostala na Princeton s harmonogramom, ktorý jej umožňoval dokončovať školnú prácu pred večerou. Taktiež vysvetľuje, ako sa Alice, ktorá musela kvôli zlému výkonu na semester odísť zo školy, stala sa študentkou so samými áčkami a bola ocenená ako jedna z najlepších na akademickej pôde potom, čo drasticky zredukovala svoj rozvrh, a tiež ako Scott vynikol na svojej právnickej škole potom, čo sa vyhýbal činnostiam, ktoré sa od nových študentov očakávajú. 

Emerson skvelo poznamenal, že “Keď nebudete zapadať, svet vás bude šľahať svojou nevľúdnosťou. A preto človek musí vedieť oceniť kyslý výraz tváre.” Potom pokračoval, aby dodal zásadnú vec: “Ale kyslé výrazy davu nemajú hlboké príčiny - skôr sa zapínajú a vypínajú podľa toho, ako práve zaveje vietor.” Ľudia v súvislosti s očakávaním modernej akademickej skúsenosti vyjadrujú silné pocity a u mnohých sa môžete stretnúť s tým, že sa im myšlienka robiť menej javí ako jednoducho nepredstaviteľná, a možno dokonca aj urážlivá. Ale kým budete zahajovať svoj zimný semester, majte Emersonovu múdrosť poblízku. Pamätajte, že tieto silné pocity nemajú hlbokú podporu a je dokonca pravdepodobné, že majú len malý reálny dopad. 

Inak povedané - zabudnite na onoho prepracovaného druháka (riadeného svojím školským poradcom s 900 dolármi na hodinu) a ignorujte toho študenta s tromi odbormi, ktorý hrdo roztrubuje informácie o svojom zvyšujúcom sa čísle prebdených nocí. Je to váš život. A vaše právo investovať bohatú duševnú energiu tomu, aby ste objavili, ako dobre žiť. Dúfajme, že vám tuto uvedené nápady zaistia pre začiatok dobré miesto. 

S prianím všetkého najlepšieho, 

Cal Newport
Cambridge, Massachusetts 

 

Článok je preložený z českého jazyka z http://www.mimoskolu.cz/otevreny-dopis-studentum-o-nebezpeci-videni-skoly-jako-zkousky-preziti/